(Na rozbalenie zabaleného súboru môžete použiť 7ZIP)Zámer spoločnosti Bukocel a.s., nazvaný ,,Zmena palivovej základne“, je pritom stále v procese posudzovania. Projekt, v ktorom sa jedná o zmenu paliva z koksu a uhlia na drevenú štiepku a ostatný a nebezpečný odpad je zatiaľ v rukách odboru ministerstva - EIA (Environmental Impact Assessment), ktorý v rámci povinného legislatívneho procesu posudzuje jeho budúci vplyv na životné prostredie.
Bývalý riaditeľ príslušnej sekcie životného prostredia, Pavol Tehlár, však už v liste pre obec, zaslaný koncom augusta 2009, hodnotí plán veľmi pozitívne: ,,Zámer je veľmi dobre pripravený a obsahuje a spĺňa všetky atribúty environmentálneho projektu.“ Domnieva sa tiež, že plán zhodnocovať rôzne typy odpadov spaľovaním je významným prínosom aj z dôvodu, že do júla 2009 ukončilo v SR svoju činnosť takmer 50 skládok komunálneho odpadu. Na základe stručných hodnotení tak Tehlár dopredu odporučil projekt spaľovne, pričom dotknutú obec vyzval k prehodnoteniu svojho doterajšieho stanoviska, ako to už pred ňou urobili obce Kučín či Nižný Hrabovec.
Na zámer spoločnosti Bukocel však upozorňujú ekológovia. Aj napriek tomu že bol predčasne pochválený Ministerstvom životného prostredia, Martin Valentovič z Priateľov Zeme – SPZ upozorňuje: ,,Zámer neobsahuje ani základné údaje potrebné na zodpovedné posúdenie prevádzky spaľujúcej odpady." Nesúhlasí tak s vyjadrením bývalého úradníka ministerstva, ktorý v liste adresovanom obci hovorí o ,,podrobne vyjasnených podmienkach“, ktoré však ešte stále vyjasnené nie sú.
,,Každý podobný projekt sa tvári ako super-environmentálny a prínosný", tvrdí Valentovič. Priatelia Zeme - SPZ zastávajú názor, že k otázkam spaľovania odpadov treba pristupovať opatrne. ,,Vypracované zámery často obsahujú závažné nedostatky, ktoré treba najprv odstrániť alebo doplniť a následne aj zodpovedne posúdiť z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, ale aj zdravie ľudí. Existuje totiž množstvo štúdií ukazujúcich na negatívny vplyv spaľovania odpadov práve na ľudské zdravie. Preto považujem za vysoko neetické, aby sa ministerstvo vyjadrovalo pochvalne o zámere skôr, než je hodnotenie vplyvu zámeru na životné prostredie v rámci procesu EIA ukončené", doplnil Valentovič.
ZDROJ: http://www.changenet.sk/?section=spr&x=450073&cat=14839
Celý zámer, tak ako je predložený a dostupný na web stránke http://eia.enviroportal.sk/detail/zmena-palivovej-zakladne-bukocel-hencovce neuvádza základné údaje, z ktorých by bolo možné zodpovedne posúdiť vplyv navrhovanej zmeny na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Zo zámeru sa nedozvedáme takmer žiadne podstatné konkrétne informácie. Je napísaný veľmi zle až nekorektne. Investor sa neustále snaží presvedčiť obec a občanov o tom, že tento zámer je nevyhnutný pre rozvoj ich spoločnosti a celého regiónu. Bez toho, aby boli dodané konkrétne informácie k zodpovednému posúdeniu prevádzky na životné prostredie.
Pripomienky Priateľov Zeme - SPZ
| Prevziať | Príloha | Veľkosť | |
|---|---|---|---|
 | Pripomienky_Zámer_Bukocel.doc | 85 KB |
Spaľovňa nerieši príčiny problému, len "likviduje" jeho následky. Zníži síce objem odpadu o 80 - 90 %, hmotnosť odpadu o 1/3 a môže vyrábať energiu, ale... Odpad "nezmizne". Spaľovňa robí len z jedného druhu odpadu niekoľko ďalších: znečistený vzduch, toxický popol a znečistené vody z práčiek dymových plynov.Na 1 tonu spáleného TKO musíme počítať asi 6000 m3 spalín. Aj keď u viacerých sledovaných škodlivín predstavujú menší podiel znečistenia oproti iným (napr. doprava), nie sú ani tieto zanedbateľné: moderná spaľovňa páliaca 2250 ton odpadu denne vypustí ročne 5 ton olova, 17 t ortute, 853 t oxidu siričitého. Najväčšie negatívum však predstavujú emisie zlúčenín aromatických uhľovodíkov s chlórom - hlavne dioxínov a furánov.
Premenou pevných a kvapalných toxických odpadov na plynné emisie spaľovne vlastne zväčšujú objem odpadov, lebo ho miesia so vzduchom a rozptyľujú znečisťujúce látky do pôdy, vody a ovzdušia. V snahe znížiť znečistenie ovzdušia teraz veľa firiem vybavuje spaľovne zariadeniami na čistenie emisií. Tieto zariadenia však neničia odpad a neodstraňujú problém, čo ďalej robiť s toxickým materiálom zachyteným filtrami a plynovými práčkami.
Po spálení odpadu zostáva aj tak pevný odpad v podobe popolovín (toxického popolčeka, škváry), z ktorých mnohé vykazujú vlastnosti nebezpečného odpadu. Skládkovania sme sa nezbavili, len sme získali pomerne nebezpečný odpad. Ťažké kovy, ktoré sa nevoľňujú do plynných emisií, sa v popole koncentrujú, podobne ako dioxíny a ďalšie toxické zlúčeniny. Kovy ako olovo, arzén a chróm môžu byť po spálení jedovatejšie ako predtým. Chróm pred spálením napr. vyvoláva dermatitídy, zatiaľ čo po spálení vo forme oxidov môže spôsobiť rakovinu.
Pri získavaní energie obsiahnutej v odpadoch dosahujú spaľovne v praxi veľmi malú účinnosť (v priemere len 15% - 20%). Recykláciou ušetríme 3 - 5 násobne viac energie (i viac), ako môžeme získať spaľovaním. Naviac, ak akceptujeme, že recyklácia by mala predchádzať spaľovaniu s využitím energie, zistíme, že u TKO nie je veľmi účelné spaľovať nevyužiteľný zbytok. Veľkú časť tvoria nehorľavé, minerálne látky (celkovo vyše 20 %), veľká časť TKO obsahuje vodu. Ak odpočítame recyklovateľné zložky, ostáva nám len cca 10 -15 % odpadu vhodného na spaľovanie.
Charakteristickým negatívnym znakom spaľovní sú obrovské investičné náklady, odrážajúce sa aj na poplatkoch za spálenie pre miestnych obyvateľov. Skládkovanie je finančne menej náročnejšie, preto sa na Slovensku uplatňuje v hlavnej miere.
